Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa slávi už od 3. storočia. Východná cirkev si v ňom pôvodne pripomínala tri zázraky, v ktorých bolo zjavené, že Ježiš je Mesiáš a Boží syn: príchod mudrcov od východu, ktorým sa Kristus dal poznať ako Boží Syn a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania; Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak, v ktorom zjavil svoju božskú moc – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej. Vo 4. storočí sa sviatok Zjavenia Pána rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Krst Krista Pána sa slávi v nedeľu po Zjavení Pána.
Zdroj Životopisy svätých
OHLÁSENIE DŇA VEĽKEJ NOCI A POHYBLIVÝCH SVIATKOV
Pánova sláva sa nám zjavila a vždy sa bude zjavovať medzi nami, až kým on sám nepríde. V rytmoch a striedaní času si pripomíname a prežívame tajomstvá spásy.
Centrom celého liturgického roka je posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc – v tomto roku 9. apríla.
V každú nedeľu, ktorá je Veľkou nocou týždňa, svätá Cirkev sprítomňuje túto veľkú udalosť spásy, v ktorej Kristus premohol hriech a smrť.
Z Veľkej noci pramenia všetky sväté dni:
začiatok Pôstneho obdobia – Popolcová streda 22. februára,
Nanebovstúpenie Pána 18. mája,
Zoslanie Ducha Svätého 28. mája,
Prvá adventná nedeľa 3. decembra.
Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých i pri Spomienke na všetkých verných zosnulých Cirkev putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc svojho Pána.
Kristovi, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, Pánovi času a dejín neprestajná chvála na veky vekov. Amen.