Piateho augusta si cirkev každoročne pripomína výročie posvätenia hlavnej mariánskej baziliky v Ríme.
Bazilika Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Väčšej, známa aj ako Bazilika Panny Márie Snežnej) je jedna zo štyroch hlavných rímskych bazilík. Je to patriarchálna bazilika – pri jej hlavnom oltári smie svätú omšu slúžiť iba pápež.
Jej vznik sa spája s legendou o zázračnom snežení uprostred leta a dvojitom mariánskom zjavení.
Podľa legendy v polovici 4. storočia žili v Ríme vznešení zbožní manželia. Boli však bezdetní. Prosili Boha, aby im požehnal potomka, no to sa nenaplnilo. Modlili sa teda, aby správne investovali svoj majetok. Štedro podporovali chudobných. Neskôr sa rozhodli, že svoj majetok venujú Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. V noci zo 4. na 5. augusta sa im každému osobitne zjavila Panna Mária a povedala im, aby jej vystavali chrám v Ríme na vŕšku, ktorý bude ráno pokrytý snehom.
Piateho augusta 352 ráno – uprostred horúceho leta – sa Eskvilínsky vŕšok belel snehom. Zbožní manželia sa ponáhľali za pápežom Libériom, ktorý mal to isté zjavenie. Spolu s duchovenstvom a množstvom ľudí prišli na spomínané miesto a chválili Boha.
Chrám, ktorý tu začali stavať, bol do roka hotový. Pápež Libérius ho posvätil a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov zasvätených Panne Márii. Preto aj má názov Santa Maria Maggiore (maggiore – väčšia). Zvykne sa nazývať aj Bazilika Panny Márie Snežnej podľa legendárneho príbehu so snehom.
V priebehu stáročí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Nachádzajú sa tu aj jasličky donesené z betlehemskej maštaľky.
V kaplnke pápeža Pia V., najkrajšej barokovej kaplnke v Ríme, sa nachádza vzácny zázračný obraz Panny Márie s Dieťatkom – Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona Madony namaľovaná asi v 6. storočí, ku ktorej sa rímsky ľud utieka v ťažkých časoch.
V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sväté omše v staroslovienčine, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Tu sa po prvýkrát slávila svätá omša v reči našich predkov.
Spomienka na posviacku tejto baziliky sa v Cirkvi začala sláviť v roku 1568.
Zdroj: Životopisy svätých