Kostol v Malých Levároch je zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii Nanebovzatej.
Pochádza zo 17. storočia – jednoloďový renesančný chrám bol dostavaný v roku 1654.
Po ničivom požiari kostol v roku 1741 prestavali v barokovom slohu. V roku 1744 k nemu pristavali vežu. Pôvodný vzhľad veže sa nezachoval – jej cibuľu (baňu) museli v roku 1805 pre vážne poškodenie zložiť. Výška kostolnej veže sa tým znížila o niekoľko metrov.
Druhá významná prestavba bola v roku 1903. Pôvodné presbytérium bolo zbúrané a na jeho mieste bola k lodi kostola pristavaná priečna loď a nová svätyňa. Podstatne sa tým zväčšila dĺžka i šírka chrámu.
K pôvodnej renesančnej lodi (dnes najstaršia – zadná časť chrámu), barokovému portálu a barokovej veži tak pribudla neorománska priečna loď s presbytériom, so sakristiou a s komorou.
Po dokončení prestavby bol chrám slávnostne konsekrovaný. Vo svätyni za hlavným oltárom nad sakráriom bola osadená pamätná mramorová tabuľa s latinským textom:
„Dňa 25. októbra roku Pána 1903 za pápeža Pia X., za ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszáryho, za farára malolevárskeho Gejzu Szücsyho z peňazí farníkov a s prispením principála Mikuláša Pálffyho Majster František Steidl zväčšil loď kostola a znovu postavil jeho svätyňu. Kostol posvätil najosvietenejší najdôstojnejší pán Jozef Boltižár, titulárny biskup milasský, generálny vikár ostrihomský, na poctu Preblahoslavenej Panny Márie Nanebovzatej.“
Neorománska prístavba kostola bola zariadená a vyzdobená v dekoratívnom secesnom štýle a v štýle art déco.
Výplň kruhového okna nad hlavným oltárom tvoril oktogram – osemcípa hviezda, symbol Panny Márie.
Svätyňu zdobila opona namaľovaná na jej stenách. Nad oponou sa vinula stuha s latinským nápisom Assumpta est Maria in caelum; gaudent angeli, laudantes beneficium Domini (Mária bola vzatá do neba; plesajú anjeli, vzdávajú chválu a vďaku Pánovi). Verš na stenách svätyne spolu s oktogramom dotváral charakter kostola zasväteného Panne Márii Nanebovzatej.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia boli zakúpené oltáre (najskôr hlavný oltár a oltár sv. Jozefa s Božím hrobom) a kazateľnica. Stenu za oltárom sv. Jozefa, ktorého súčasťou je bohostánok používaný počas veľkonočného trojdnia, zdobila rovnaká opona ako stenu presbytéria.
Steny kostola zdobila dekoratívna ornamentálna maľovka. Tá bola v osemdesiatych rokoch 20. storočia prekrytá jednoduchou okrovou a bielou maľovkou zdobenou zlátením. Z pôvodnej bohatej ornamentálnej nástennej výzdoby sa zachovala len maľba dvoch zelených ratolestí ovitých stuhami s latinskými nápismi nad bočnými oltármi. Na jednej je latinský nápis S. Maria, Mater misericordiae, ora pro nobis! (Sv. Mária, Matka milosrdenstva, oroduj za nás!) Nachádza sa nad oltárom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Druhá, s nápisom Ss. Cor Jesu, ultima spes hominum, miserere nobis! (Najsv. Srdce Ježišovo, posledná nádej ľudí, zmiluj sa nad nami!), je nad oltárom Božského Srdca Ježišovho.
V roku 1933 sa uskutočnila generálna oprava kostola a na vežu boli osadené vežové hodiny.
Do roku 1964 sa používala kazateľnica. V tom istom roku bolo v kostole zavedené ozvučenie.
V auguste 1969 bol zatretý latinský verš na stenách presbytéria.
Pätnásteho júla 1973 sa v kostole v duchu ustanovení Druhého vatikánskeho koncilu prvýkrát konala bohoslužba obety pri obetnom stole – kňaz ju prvý raz neslúžil pri hlavnom oltári, ale pri obetnom stole obrátený tvárou k veriacim.
V roku 1979 bola vymenená krytina strechy kostola.
V roku 1985 sa uskutočnila väčšia oprava interiéru kostola: boli urobené nové rozvody elektriny, interiér bol vymaľovaný (počas tejto opravy bola zamaľovaná ornamentálna výzdoba stien), steny v zadnej časti boli obložené drevom, na zariadenie kostola a rebrá klenby bolo nanovo nanesené zlátenie.
V roku 1986 sa uskutočnila generálna oprava organu.
Od roku 1987 fungujú zvony na elektrický pohon. Dovtedy sa zvonilo ručne, a to každý deň napoludnie a večer na modlitbu Anjel Pána; dvakrát pred každou svätou omšou a až do pohrebu za duše zomrelých.
Text nie je dokončený.
Zdroj
Gúth, Toni – Gúthová, Helena: Levárky. Liečreh Gúth, 1997
Farská kronika
Historické sépiové a čiernobiele fotografie: archív Toniho Gútha
Farebné fotografie: Peter Lukáč, Peter Lukáč ml.