Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, 3. deň

Téma: Vytvárať jedno telo

„Milujte sa navzájom tak, ako som vás miloval ja.“ (Ján 15, 12b)

Dnešné biblické zamyslenie tu.

Bože, náš nebeský Otče,
zjavuješ nám svoju lásku prostredníctvom Krista
a prostredníctvom našich bratov a sestier.
Otvor naše srdcia,
aby sme sa dokázali navzájom prijímať aj s našimi rozdielmi a žiť v odpustení.
Daj, aby sme žili zjednotení v jednom tele,
aby tak vyšiel na svetlo dar, ktorým je každý človek.
Nech sme všetci spolu odrazom živého Krista.
Amen.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, 2. deň

Téma: Vnútorne dozrievať

„Zostaňte vo mne a ja zostanem vo vás.“ (Ján 15, 4a)

Dnešné biblické zamyslenie tu.

Duchu Svätý,
daj, nech dokážeme prijať Kristovu prítomnosť do svojho srdca a starať sa o ňu ako o tajomstvo lásky.
Živ naše modlitby, objasňuj nám Písma,
konaj prostredníctvom nás,
aby v nás krok za krokom rástlo ovocie tvojich darov.
Amen.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, 1. deň

Téma: Povolaní Bohom

„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ (Ján 15, 16a)

Dnešné biblické zamyslenie tu.

Ježišu Kriste,
ty nás hľadáš, ty nám chceš ponúknuť svoje priateľstvo a viesť nás k čoraz plnšiemu životu.
Daruj nám odvahu odpovedať na tvoje povolanie,
aby sme mohli byť premenení a stať sa svedkami tvojej nežnosti k svetu.
Amen.

Cirkev začne týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, má vyše polstoročie

Bratislava 17. januára (TK KBS) Katolícka cirkev začne v pondelok týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý každoročne vrcholí 25. januára, sviatkom obrátenia sv. apoštola Pavla…

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2021 pripravila mníšska komunita z Grandchamp. Na základe textu z Jánovho evanjelia 15, 1 – 17 vybrala tému: „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia.“

[celý článok]

 

Pomôžme zomierajúcim obetovaním korunky Božieho milosrdenstva

Mnohí ľudia v tomto čase zomierajú v nemocnici sami a opustení a často nezmierení s Bohom a duchovne nepripravení. Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup, nás pozýva, aby sme si duchovne adoptovali zomierajúcich na covid-19.

Sadnime si duchovne na diaľku vedľa lôžka neznámeho zomierajúceho človeka a obetujme za neho modlitbu korunky v hodine milosrdenstva, aby sme mu vyprosili milosrdenstvo v okamihu odchodu z tohto sveta.

„Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku, uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu.“ (Den. 811)

„Keď sa túto korunku budú modliť pri zomierajúcich, postavím sa medzi otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý sudca, ale ako milosrdný spasiteľ.“ (Den. 1541)

K modlitbe korunky Božieho milosrdenstva sa môžeme pripojiť každý deň o 15.00 hod. prostredníctvom vysielania TV LUX, Rádia Lumen alebo Rádia Mária Slovensko.

Ako sa modlí korunka k Božiemu milosrdenstvu.

Sviatok Krstu Krista Pána

Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala spolu s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa končí vianočné obdobie.

Zdroj – TK KBS

Zjavenie Pána – Traja králi

Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa slávi už od 3. storočia. Východná cirkev si v ňom pôvodne pripomínala tri zázraky, v ktorých bolo zjavené, že Ježiš je Mesiáš a Boží syn: príchod mudrcov od východu, ktorým sa Kristus dal poznať ako Boží Syn a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania; Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak, v ktorom zjavil svoju božskú moc – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej.

Vo 4. storočí sa sviatok Zjavenia Pána rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Krst Krista Pána sa slávi v nedeľu nasledujúcu po 6. januári.

[čítať viac]

Svätý Bazil Veľký, biskup a učiteľ Cirkvi

… Ani Bazil, ani Gregor neboli v mladosti osobitne zbožní. Bazil sa usiloval o akademickú kariéru. Cestoval z rodného Pontu (v dnešnom Turecku) na štúdiá na veľkých školách sveta. Po rokoch v Aténach a Konštantínopole sa vrátil domov s odmenami a úspechmi, ale vo vnútri ho zožierala prázdnota. O svojich rokoch mladosti napísal: „Veľa času som premárnil hlúposťami a takmer celú svoju mladosť som venoval zbytočnostiam. Zaoberal som sa štúdiom múdrosti, ktorú Boh považuje za hlúposť.“

[celý článok]